Technika úderov (cuki-vaza)

udery_iconAko cuki môžeme v karate označiť všetky tie útoky, ktoré dopadajú na prekážku (makivaru, telo súpera) tak, že dráha je približne rovnaká s osou predlaktia. Ak by sme to mali znázorniť, povedzme na takej zbrani ako je meč, tak cuki je niečo také ako bodnutie. Niekde sa uvádza, že cuki je definované tým, že ide po priamke; nie je to pravda, pretože existuje množstvo vyslovene oblúkových cuki.
Podľa spôsobu vykonania rozoznávame:
1. Oi-cuki – úder vykonávaný pažou na tej istej strane, ako je noha umiestená v postoji vpredu – povedzme pravá noha je vpredu, udiera sa pravou pažou.
2. Gjaku-cuki – úder vykonávaný pažou na opačnej strane ako noha, ktorá je vpredu – povedzme pravá noha je v postoji vpredu, udiera ľavá paža.
3. Morote-cuki – úder obidvoma pažami naraz.
Podľa počtu úderov rozoznávame:
1. Jednoduchý úder.
2. Ren-cuki – viacnásobný úder striedavo pravou a ľavou pažou. V názve sa zvyčajne pridáva číslovka označujúca počet úderov. Napríklad sanren-cuki (trojitý úder).
3. Dan-cuki – viacnásobný úder tou istou pažou. Opäť sa používa číslovka na označenie počtu úderov.
Podľa konečnej polohy udierajúcej päste rozoznávame:
1. Čoku-cuki – v klasickej podobe s rotáciou päste o 180° (úder končí dlaňou nadol).
2. Tate-cuki – päsť končí úder vo vertikálnej polohe (rotácia o 90°).
3. Ura-cuki – päsť končí úder v polohe dlaňou nahor (úder nerotuje).
Okrem uvedených rozdelení môžeme cuki rozdeliť aj podľa dráhy úderu na:
1. Čoku-cuki – ktorých dráha je zhruba priamka.
2. Oblúkové – ktorých dráha je oblúk, ako mavaši-cuki a kagi-cuki.
Najčastejšou úderovou plochou pri všetkých druhoch cuki je seiken (zovretá päsť), uplatňujú sa však aj iné úderové plochy. Zaujímavý je názor mnohých majstrov starého čínskeho čuan-fa, ktorí častokrát zdôrazňovali, že zovretá päsť, čiže seiken, je menejcenná úderová plocha a nemôže sa účinkom a silou prirovnať k otvorenej dlani. Toto tvrdenie má, najmä pri úderoch po určitej dráhe, svoju logiku a napríklad na bradu sa vo všeobecnosti odporúča udierať v sebaobrannej situácii s teišo (šotei). Zvyčajne sa tiež používa ippon-ken a nakadaka-ipon-ken a to najmä pri úderoch na mäkké časti tela. Seiken je pri neodbornom použití a netrénovanej ruke plocha dosť náchylná k zraneniu. Najmenej citlivou plochou je teišo; je to však problematická úderová plocha pri útoku na mäkké časti tela, ako napríklad brucho a podobne.

Obsah v príprave…