Technika sekov (uči-vaza)

seky_icon    Zásadný rozdiel medzi uči-vaza (technikou sekov) a cuki-vaza (technikou úderov) spočíva v uhle dopadu techniky vzhľadom na pozdĺžnu os predlaktia. Spomínali sme, že ak použijeme ako príklad meč, tak cuki je niečo ako bodnutie. Uči je v takom prípade niečo ako seknutie a tak sa aj prekladá, hoci tento názov nevystihuje obsah termínu v japončine. (V angličtine je situácia o niečo jednoduchšia, cuki sa prekladá ako „punch” a uči ako „strike” – obidve slová však v slovenčine znamenajú približne to isté – úder.) Väčšina uči je charakteristická oblúkovou či kruhovou švihovou dráhou. V diskusii o tom, čo je v praktickom použití účinnejšie, či uči alebo cuki, obvykle zastávajú starí majstri klasického karate názor, že pravdepodobne uči, ktoré má zrejme v okamihu dopadu väčšiu rýchlosť. Aj úderové plochy, ktoré sa používajú pri uči sú pravdepodobne z hľadiska účinku na prekážku nebezpečnejšie. Väčšina uči má meno ani nie tak podľa spôsobu či dráhy vykonania, ako skôr podľa konkrétnej úderovej plochy, ktorá je v tom-ktorom prípade použitá.

URAKEN-UČI

Uraken-uči je technika, ktorá sa zo všetkých uči najviac používa v športovom zápase. Dôvodom je jej rýchlosť, ba i to, že ju možno pomerne ľahko kontrolovať. Udierajúcou plochou pri uraken-uči je seiken. Pri uraken-uči sa vlastne jedná o švihový rotačný pohyb okolo štyroch bodov – rotujú bedrá (najčastejšie okolo ťažiska), celá paža okolo ramenného kĺbu, predlaktie okolo lakťa a päsť okolo zápästia. V ideálnom, školskom prípade pohyb začínajú bedrá, potom sa pridáva pohyb v ramennom kĺbe, potom v lakti a nakoniec v zápästí. U všetkých týchto zložiek pohybu okamžite nasleduje aj spätná rotácia, ktorá je vlastne zdrojom veľkej akcelerácie samotnej úderovej plochy. Boky dokončia svoju rotáciu a prudko sa vracajú späť v okamihu, keď pohyb predlaktia okolo lakťa ešte iba „štartuje”, pohyb v ramennom kĺbe sa práve vtedy končí, spätným pohybom bedier na konci prudko akceleruje, zastaví sa a švihom sa vracia späť. Táto koncová akcelerácia postupne pôsobí aj v lakťovom kĺbe a nakoniec v zápästí, ktoré prudko švihne až v okamihu, keď sa predlaktie začína vracať. Výsledkom tejto následnosti pohybov je veľmi krátky, ale trieštivý náraz na prekážku. Ľahko môžeme cvičencom na tréningu ilustrovať mechanizmus takéhoto seku povedzme na uteráku alebo opasku, ktorým švihneme a strhneme ho späť tak, aby zasiahol len jeho koniec. Uraken-uči prirodzene funguje v kompletnej podobe s popísanou následnosťou všetkých rotačných pohybov iba v ideálnom prípade. V konkrétnej bojovej situácii či zápase je uraken švihová technika využívajúca iba časť dráh uvedených cirkulačných pohybov. Napriek tomu je jej účinok veľký aj v bojovej situácii a stupňuje sa najmä v protipohybe, keď sa udiera na hlavu súpera, ktorý je práve uprostred vlastného útoku a pohybuje sa dopredu. Najčastejším cieľom uraken-uči je spánková časť hlavy. Pri dopade na mäkké časti tela je účinok uraken-uči nedostatočný; explozívna bodová energia sa rozkladá a nepreniká do hĺbky. Existujú viaceré variácie uraken-uči:

221_seky_somen-uraken-uciŠomen—uraken—uči – čelný sek, pri ktorom je päsť v polohe ako pri age—cuki, čiže dlaňou nahor. Rovina dráhy je približne vertikálna.
225_jokomen-uraken-cukiJokomen—uraken—uči  – sek nabok, pri ktorom je päsť vo vertikálnej polohe a rovina
dráhy je viacmenej horizontálna. Možno udierať džodan i čudan. Niekedy sa udiera i z výskoku.
223-224_saju-uraken-uciSaju—uraken—uči – sek nabok, pri ktorom je päsť v polohe ako pri age-cuki, čiže dlaňou nahor a rovina, na ktorej leží dráha seku je približne zvislá.

Ďalší obsah v príprave…