Technika postojov (dači-vaza)

postoje_icon    Dači (postoje) sú najzákladnejším stavebným kameňom techniky karate. Tento poznatok sa prirodzene netýka iba karate, ale všetkých bojových umení a väčšiny športov. Karate má však jeden z najprepracovanejších a najpresnejších systémov postojov, ktorý na základe empirických zistení zodpovedá požiadavkám na statiku a stabilitu pri vykonávaní jednotlivých útočných a obranných akcií.Vytvorenie tohto systému, presné definovanie postojov, spôsobila špecifickosť techniky v čuan—fa a v karate. Rátalo sa jednak s útokmi prichádzajúcimi zo všetkých strán, a teda kladúcimi rozličné požiadavky na smerovú stabilitu, jednak s vlastným útokom i protiútokom, ktoré tiež vyžadovali v presne vymedzenom smere dostatočné „zakotvenie” o zem, ak mali mať maximálny  účinok.Statika postojov v karate je rovnako zložitá ako statika stavebných konštrukcií, tie však  stoja na mieste a iba minimálne musia znášať namáhanie iným smerom, než to, ktoré pripisujeme  na vrub zemskej gravitácii. Lenže v karate sa k tomu pridáva ustavične sa meniaca poloha tela,  premiesťujúce sa ťažisko, vlastná zotrvačnosť, nárazy z rozličných strán a mnohé iné faktory. Postoj v karate je teda definovaný:
— polohou chodidiel (vzájomnou, voči súperovi);
— rozložením váhy tela na obidve nohy (inak tiež polohou ťažiska);
— výškou ťažiska nad zemou;
— rozložením a mierou tenzie svalstva nôh a trupu;
— uhlom natočenia trupu a najmä bedier vzhľadom na polohu chodidiel.
Z uvedených faktorov potom vyplýva najdôležitejšie
— konkrétna použiteľnosť a vhodnosť toho-ktorého postoja v tej-ktorej situácii, jeho výhody i nevýhody v danej situácii.
Ak hovoríme o nejakom konkrétnom postoji s určitým názvom, máme zväčša na mysli vzájomnú polohu chodidiel a ich vzdialenosť; ostatné faktory sú viac-menej variabilné. Pravidlá týkajúce sa  ostatných spomínaných faktorov sú vo väčšine publikácií o karate vymedzené presne, často v číslach a matematických vzorcoch, no v skutočnom živom karate by bolo rozhodne správnejšie (a  realite bližšie) ich limitne vymedziť v určitých variabilných rozmedziach. Čo sa týka formálnej  stránky môžeme postoje v karate rozdeliť na:
— šizen-tai (takzvané prirodzené postoje);
— klasické bojové postoje;
— voľný zápasový postoj.
Treba poznamenať, že aj toto delenie, ostatne ako všetky delenia, ktoré sa usilujú vytvoriť strnulý
systém z pestrej palety živých vecí, pokrivkáva za skutočnosťou, pomáha však pri interpretovaní jednotlivých prvkov.
Najčastejšie chyby, ktoré sa vyskytujú pri postojoch šizen-tai:
1. Nesprávne držanie tela (vysunutá panva spojená so záklonom a podobne).
2. Tenzia vo svaloch pletenca ramenného.
3. Až do „zalomenia” vystreté nohy v kolenách.
4. Nesprávna šírka postoja.

138_postoje_Heisoku-daciHEISOKU-DAČI

Chodidlá sú tesne pri sebe a dotýkajú sa vpredu i vzadu. Kolená sú vystreté ale uvoľnené.

139_postoje_Musubi-daciMUSUBI-DAČI

Nohy sú pri sebe, pätami sa chodidlá vzájomne dotýkajú. Prsty nôh sú vytočené von približne pod 45° uhlom (chodidlá zvierajú teda pravý uhol)

140_postoje_Heiko-daciHEIKO-DAČI

Keď otočíme v musubi-dači chodidlá o 45° pätami von okolo zvislej osi prechádzajúcej cez palce nôh, ocitneme sa v postoji heiko-dači. Vonkajšie hrany chodidiel sú teraz rovnobežné a vzdialené od seba asi na šírku pliec. Tento postoj je východiskovým postojom kata v godžu-rju. Karatista ho zaujíma na povel „Joi!” (napr. aj pretekári pred zápasom).

141_postoje_Soto-hacidzi-daciSOTO-HAČIDŽI-DAČI

Vytočením chodidiel v heiko-dači o 45° prstami smerom von okolo osí prechádzajúcich pätami, meníme postoj na soto-hačidži-dači.

142_postoje_Uci-hacidzi-daciUČI-HAČIDŽI-DAČI

Otočením chodidiel okolo osí prechádzajúcich palcami nôh o 90° pätami smerom von vzniká zo soto-hačidži-dači postoj uči-hačidži-dači. Prsty nôh smerujú dovnútra pod 45° uhlom. Postoj je v porovnaní s ostatnými šizen-tai dosť široký, tvorí akýsi prechod k bojovým postojom. Dôležité je, aby kolená neboli celkom vystreté. Gluteálne svaly (sedacie) majú byť napnuté a tlačia tak panvu vpred.

143_postoje_Siko-daciŠIKO-DAČI

V šiko-dači je každé chodidlo natočené o 45° prstami smerom von (vzájomne teda zvierajú ich osi pravý uhol). Ťažisko znížime asi 10—15 cm nad úrovňou kolien (niekedy i nižšie). Kolená tlačíme čo najďalej vzad, holene by mali byť pri pohľade spredu zhruba kolmo na zem. Os trupu je tiež kolmo na zem, chrbticu i hlavu držíme čo najvzpriamenejšie.

155_postoje_Kiba-daciKIBA-DAČI

V kiba-dači sú päty vzdialené od seba rovnako ako v šiko-dači, chodidlá sú však rovnobežne postavené vonkajšími hranami. Ťažisko je o niečo vyššie ako v šiko-dači. Starší názov tohto postoja je naifanči-dači.

144_postoje_Teidzi-daciTEIDŽI-DAČI

Chodidlá, respektíve pozdĺžne osi chodidiel, tvoria zhruba písmeno „T”. Zadné chodidlo je otočené vnútornou stranou vpred. Predné sa ho v strede takmer dotýka pätou a smeruje priamo vpred. Používa sa ešte verzia teidži-dači, v ktorej je predné chodidlo vzdialené od zadného na vzdialenosť jednej dĺžky chodidla. Váha tela je rovnomerne rozložená na obidve nohy.

145_postoje_Renodzi—daciRENODŽI-DAČI

Renodži-dači vzniká z tedži-dači pootočením päty zadného chodidla okolo osi prechádzajúcej cez palec približne o 45° vzad. Tým sa dostáva pozdĺžna os predného chodidla zhruba do jednej čiary s pätou zadného chodidla. Vzdialenosť chodidiel zostáva rovnaká ako v prípade teidži-dači a má tiež dve verzie.

147_postoje_Sancin-daciSANČIN-DAČI

Vnútorná šírka sančin-dači je približne rovnaká s heiko-dači.  V sančin-dači vonkajšia hrana zadného chodidla smeruje presne dopredu, čiže pozdĺžna os chodidla je mierne vbočená dovnútra. Predné chodidlo je umiestené tak, že päta je pri pohľade zboku presne na úrovni prstov zadnej nohy. Pozdĺžna os predného chodidla smeruje prstami pod 45° uhlom dovnútra. Kolená sú mierne pokrčené, takže kolmica spustená z kolena na zem dopadá približne 5-10 cm pred palcom príslušného chodidla v smere jeho pozdĺžnej osi. Pri akcii v sančin-dači sú svaly nôh pevne napnuté, prsty nôh „zaťaté” do zeme a sedacie svaly sú napnuté tak, že vytláčajú panvu vpred. Chrbticu a hlavu držíme čo najvzpriamenejšie, podobne ako v šiko-dači. Váha tela spočíva rovnomerne na obidvoch nohách.

148_postoje_Hankucu-daciHANKUCU-DAČI

Hankucu-dači je variáciou postoja medzi sančin-dači a zenkucu-dači. Ak posunieme v sančin-dači prednú nohu vpred o jednu dĺžku chodidla, dostaneme sa do hankucu-dači. Všetky ostatné zásady platia ako v sančin-dači.

149_postoje_Zenkucu-daciZENKUCU-DAČI

Do klasického zenkucu-dači sa dostaneme, ak posunieme z hankucu-dači chodidlo prednej nohy ešte o jednu dĺžku chodidla vpred. Zadná noha sa vystrie, predná sa viac pokrčí a váha sa prenesie viac na ňu – posunie sa dopredu ťažisko.

150_postoje_Neko-asi-daciNEKO-AŠI-DAČI

Do neko-aši-dači sa dostaneme tak, keď v renodži-dači prenesieme hmotnosť tela na zadnú nohu a nadvihneme pätu prednej nohy. Zároveň pokrčíme zadnú nohu v kolene (znížime tak ťažisko). Os chodidla zadnej nohy smeruje prstami von pod 45° uhlom. Os chodidla prednej nohy smeruje vpred. Panva má byť vysunutá vzad, trup vzpriamený. Častejšie ako čelne býva trup pootočený s nohanmi približne pod 45° uhlom.

151_postoje_Zuri-asi-daciZURI-AŠI-DAČI

Do zuri-aši-dači sa dostaneme, keď v sančin-dači otočíme prednú nohu okolo zvislej osi prechádzajúcej jej palcom pätou dovnútra tak, aby bola rovnobežne so zadnou. Predné chodidlo je posunuté vpred oproti zadnému o polovicu svojej dĺžky. Hmotnosť tela je rozložená rovnomerne medzi chodidlami. Nohy musia byť v kolenách mierne pokrčené, nie celkom vystreté.

152_postoje_Sagi-asi-daciSAGI-AŠI-DAČI

Tento postoj je vlastne stoj na jednej nohe. Hmotnosť tela spočíva na jednej nohe, druhá je zdvihnutá tak, že chodidlo i stehno sú rovnobežne so zemou. Oporová noha je mierne pokrčená v kolene. Sagi-aši-dači je postoj, ktorý sa vyskytuje v klasických kata a je východiskovou polohou pre väčšinu kopov v karate.

153_postoje_Kosa-daciKOSA-DAČI

Kosa-dači je označenie všetkých postojov, pri ktorých sú nohy určitým spôsobom prekrížené. Cez kosa-dači sa napríklad prechádza pri typickom pohybe v šiko-dači alebo pri otáčaní sa (mavate). Hmotnosť tela v kosa-dači nebýva rozdelená rovnomerne na obidve nohy, skôr je prenesená z veľkej časti na jednu z nôh. V kosa-dači vzniká vzhľadom na silnú protirotáciu bokov oproti smeru chodidiel určité napätie v svalstve okolo bedrového kĺbu, ktoré slúži ako potenciálny zdroj sily pre výbušnú opačnú rotáciu alebo pre kop.

156_postoje_Socin-daciSOČIN-DAČI

Kolená tlačíme smerom von. Iný názov pre sočin-dači je fudo-dači, čo sa prekladá aj ako postoj so „zapustenými koreňmi” — je to narážka na jeho pevnosť.

Voľný bojový postoj

157_postoje_Volny_bojovy_postoj_1Skutočný bojový postoj, v ktorom karatista stojí a pohybuje sa väčšinu zápasu, je veľmi individuálnou záležitosťou a neexistuje presný predpis. V základnej príprave sa treba naučiť bojový postoj, ktorý je štandardný a vyžaduje sa pri skúškach na jednotlivé stupne technickej vyspelosti. Z tohoto postoja potom možno vychádzať pri hľadaní svojho spôsobu postavenia a pohybu. Štandardný bojový postoj je podobný o niečo kratšiemu zenkucu-dači, hmotnosť tela však nie je zo 70 % na prednej nohe, ale spočíva na obidvoch nohách rovnomerne.158_postoje_Volny_bojovy_postoj_2 Zadná noha nie je vystretá, ale mierne pokrčená v kolene. Chodidlá sú vzájomne približne rovnobežne a sú pootočené o 30° až 45° (predné prstami dovnútra, zadné von — rovnako ako v zenkucu-dači). Telo je v poločelnom postavení (hanmi), paže sú v strehu (kamae), ruky zovreté v päsť. Tento postoj umožňuje rýchle premiestenie všetkými smermi, je relatívne pohodlný i dostatočne pevný.
V praxi treba rozlišovať či sa jedná o bojový postoj pre bojovú, reálnu situáciu alebo pre potreby športového zápasu. 159_postoje_Volny_bojovy_postoj_3Pre potreby športového zápasu môžeme voliť relatívne nízky, dlhý postoj, pretože netreba počítať napríklad s útokmi proti kolenu prednej nohy a podobne. Konkrétna bojová sebaobranná situácia kladie na postoj odlišné požiadavky. V klasickom godžu-rju karate sa najčastejšie používal ako postoj v boji neko-aši-dači. Poskytoval dostatočnú voľnosť pohybu, priveľmi nevystavoval predné koleno útokom a aj genitálie, ako mimoriadne zraniteľná časť tela, boli chránené.
Faktory, ktoré určujú konkrétnu modifikáciu používaného postoja v boji i v športovom zápase sú tieto:
160_postoje_Volny_bojovy_postoj_1— povrch, na ktorom sa bojuje (platí najmä v sebaobrane);
— morfologické (anatomické) danosti toho-ktorého zápasníka (výška, hmotnosť, uvoľnenosť v  bedrových kĺboch, sila v nohách a podobne);
— technické prednosti borca
— preferencia kopov, úderov a podobne; .
— súperova charakteristika (výška, spôsob útočenia, miesto, ktoré súper v boji najviac ohrozuje).
Ani voľný bojový postoj nebýva statickou polohou, v ktorej sa zotrváva bez pohybu. Je menlivý a variabilnejší ako klasické bojové postoje, do ktorých sa z neho prechádza. V boji je hmotnosť tela prevažne na prednej časti chodidiel a väčšina zápasníkov je v ustavične „pérovacom” pohybe; práca nôh pritom značne pripomína techniku boxerov.